4.Dvakrát v tej istej rieke
Alliera sa
zobudila uprostred noci a nemohla už zaspať. Napadlo ju, že pohár teplého
mlieka s medom by spánku mohol pomôcť. Ako myška zišla do kuchyne.
Nečakala, že tam o takomto čase niekto bude, preto ju zarazila postava črtajúca
sa pri dohorievajúcom kozube. Vtedy si uvedomila, že je to Sirius. Stál chrbtom
k dverám a hľadel do tlejúcich uhlíkov. Zrejme ani nepočul, že
otvorila dvere.
„Ach, prepáč, nevedela som, že tu ešte niekto
bude.“ Zvrtol sa.
„Nevadí. Ja...“
no vtom v príchodzej v modrom pyžame spoznal Allieru a zarazil sa.
„... som na odchode,“ dodal rýchlo.
„Netáraj,“
povedala popri hľadaní mlieka, „keby som neprišla sedel by si tu ešte hodiny.“
„Ako to môžeš
vedieť?“ Pozrela naňho ponad šálku prenikavým pohľadom.
„Lebo ťa poznám
lepšie ako ktokoľvek iný.“ Zavládlo ticho.
„To máš
pravdu,“ pripustil neochotne po chvíli.
„Budeš sa mi vyhýbať doživotne?“ pokračovala
Alliera tlmeným hlasom. Zmätene na ňu
pozrel: „Nie... vlastne neviem.“ Bezradne rozhodil rukami.
„Neviem ako sa
mám k tebe správať. Prešli sme spolu tak ďaleko a teraz sa mám vrátiť
späť?“ Zničene si sadol na stoličku.
„Keby si vedela ako mi to bolo ľúto. Po tom čo
ma odviedli som nikomu, nikomu nemal čo vysvetľovať, len tebe som túžil povedať
ako to bolo. Vtedy mi bolo ukradnuté, čo si o mne myslia ostatní ľudia, no
ty? Nezniesol som pomyslenie, že ma nenávidíš tak ako ostatní. Nezniesol som
pomyslenie na to, že na mňa myslíš ako na zradcu. Dúfal som, že prídeš za mnou,
no potom som si pomyslel, že nemáš prečo. Bol som pre teba zradca priateľov.“ Sklonil
hlavu do dlaní. Alliera si sadla oproti nemu.
„Chcela som,“
začala, „ako prvé ma napadlo, že je v tom nejaký podraz a zamierila
som si to na ministerstvo po povolenie na návštevu Azkabanu. No cestou som
stretla Dumbledora. Povedal mi, že vedel o všetkom, čo sa stalo a že
ty si bol Strážcom tajomstva. Stratila som odvahu. Bála som sa mojej reakcie,
keď by som ťa videla s vedomím, že to ty si ich predal. A zároveň som
sa skoro zbláznila od smútku. Nevedela som, čo si bez teba počať, čo mám robiť,
a tak som odišla. Vracala som sa len na týždeň, prípadne dva, a znova
som nadlho odchádzala. Včera som sa vrátila po šiestich rokoch. Ani som nevedela,
že si ušiel.“ Chytil ju za ruku a ona naňho konečne pozrela. Hľadel na ňu.
A znova to bol ten starý Sirius, akého poznala. Muž, do ktorého sa raz
dávno beznádejne zamilovala. Jej Sirius.
„Ušiel som aby
som našiel Petra, aby som ochránil Harryho a pomstil Jamesa a Lilly.
Napriek tomu moje myšlienky smerovali viac k tebe ako k hocikomu inému.
Dúfal som, želal som si, aby som ťa niekde stretol. Keď sa zdalo, že som
slobodný, ako prvé som plánoval ísť za tebou. A aj keď sa všetko zvrtlo
neprestával som dúfať, že ťa niekde nájdem. No pustil som to z hlavy.
Nemal mi kto pomôcť, bol som na úteku a nevedel som, kde začať. Ale stále
som myslel na to, čo mohlo byť keby sme sa s Petrom nevymenili. Keby sme
sa vzali. Delil nás od toho len týždeň. A v duchu som sa preklínal.
Mal som ti všetko povedať. Ty by si nedovolila, aby sme sa vymenili, Lilly
a James by žili a my dvaja...“ V očiach sa mu zaleskli slzy.
Alliera ho nežne hladila po ruke.
„Ale no tak.
Nie je to tvoja vina. Je to Voldemortova vina. On zlomil Petra, on zabil Jamesa
a Lilly, on všetko ničí. A my musíme proti nemu bojovať.“ Usmial sa.
„Ach keby si
vedela ako mi len chýbali tvoje upokojovania, tvoj hlas, tvoje oči,“ naklonil
sa k nej, „a tvoje bozky.“ Vedela, že to spraví. A vedela, že musí uhnúť,
lebo to skončí zle. No neurobila to.
„Stále ťa
milujem Alliera. Nikdy som neprestal,“ zašepkal a jemne ju pobozkal.
„Myslíš si, že
ja teba áno?“ Vrátila mu bozk.
„Nikdy som tomu
neveril.“ A už sa v tom viezli opäť. Dvaja milenci odsúdení k
strácaniu...